Kde je spravodlivosť keď sú týrané deti ?!

Autor: Klára Behúňová | 7.10.2013 o 23:37 | (upravené 8.10.2013 o 8:42) Karma článku: 6,12 | Prečítané:  339x

Typické riešenie slovenských úradov. Zavieť oči a ticho a nečinne sa prizerať tomu, ako dvaja dospelí ľudia ničia životy ich malých detí. Je to vôbec možné ? Keď matka týra vlastnú krv ? Normálny človek si povie- nikdy. No bohužiaľ aj medzi nami a všade vo svete sú tieto tyranské hyeny. Nebudem si dávať servítku pred ústa a otvorene poviem, že sa hanbím v akej krajine to žijeme.

Chcem objasniť dôvod, prečo som sa rozhodla písať práve o tomto. Dokonalým príkladom tyranských rodičov sú moji susedia. Bývajú vo vedľajšom dome a pre lepšie predstavenie si celej situácie, zdieľame spoločný dvor a tak vieme všetko čo sa u nich doma deje. Možno to vyznie ako zvedavosť a staranie sa do druhých, ale objasním celú situáciu.

Prisťahovali sme sa do domu ktorý sme kúpili pred siedmimi rokmi. Bola som ešte malé dieťa keď som sa zoznámila so susedmi v približne mojom veku. Milé, starostlivé a pozorné dievča, ktoré sa príkladne staralo o svojho mladšieho brata. Vždy som obdivovala to ako sa k sebe majú, ako sa jeden o druhého starajú a ako pomáhajú rodičom doma. Už ako menšia som si všímala na nich niečo zvláštne, boli to maličkosti ktorým som neprikladala veľký význam no už vtedy boli veľmi vážne. Ani nejdem rozpisovať podrobnosti, ako napríklad to, že nikdy nejedli pribináčika, nemohli piť z mlieka ktoré kúpila ich mama, nemohli si spraviť len tak kakao pred spaním. Nemali obliečky na perinách, šampón, zubnú pastu, nepoznali pocit, že si zapnú počítač a niečo si zahrajú. Nikdy neboli nikde inde ako v škole a doma. Nikdy nedostali vianočné darčeky alebo len tak nejakú sladkosť. Postupom času som pochopila v čom ich súdržnosť spočívala. Mali len jeden druhého. Nič viac- nič menej. Keď sme sa lepšie spoznali, ukázali mi modriny a podliatiny ktoré mali po celom tele. Obaja. Spýtala som sa " čo ste to preboha urobili, že vás tak zbili ?" Odpoveď bola jednoduchá: "vôbec nič". Odvtedy som si začala všímať všetko čo sa im doma deje. Bežne nemali čo jesť, nemali peniaze na autobus do školy, no vážení rodičia každý večer prichádzali z krčmy pod vplyvom. Cigarety mali vždy, na pivo mali vždy a takisto aj čas na deti- keď im mali zas raz niečo spraviť.

Človek si vie asi automaticky predstaviť ako takéto deti väčšinou skončia. Teraz konkrétne ten mladší chlapec. Dnes má asi 16 rokov, no posledné 4 roky ho doma ani nevidieť. Pýtate sa prečo ? Začal si vyrábať obrovské problémy. Doma odmalička videl len a len násilie, krivdu páchanú na ňom a jeho sestre. Počúval neustále výčitky, nadávky, plač a vyhrážky. Nevedel čo je láska, čo je porozumenie, čo je teplo domova. Svoj skrytý hnev, nedostatok lásky, nedostatok peňazí a veľa nesplnených túžieb a snov ho dostali tam, kde je dnes. Začal kradnúť, biť sa, drogovať. Už 4 roky chodí po ústavoch, detských domovoch, psychiatriách. Kompenzuje si svoj pocit menejcennosti na iných, slabších. Chce aj on svetu dokázať že vie byť silný a zlý. Možno to celé odo mňa vyznie ako obrana. Ale nie je. Je zodpovedný za všetko čo robí. Napáchal veľa škôd, ublížil veľa nevinným ľuďom a nestačilo mu ani to, keď každý druhý deň prišiel domov v sprievode policajtov a vedel už dopredu, že bude znova nasledovať bitka. Bolo to všetko silnejšie ako on. Nechcem tvrdiť že je nevinný. Je vinný a zodpovedný za svoje činy ktorými si sám spôsobuje utrpenie.

Chcem len poukázať na to, že za celé tie roky nikto nebol schopný riešiť týranie zo strany rodičov týchto dvoch detí. Všetci sa tvárili že to nevidia, že to prosto neexistuje. Učiteľky v škole riešili ich zlé známky a správanie, no neriešili dôvody prečo to tak je. Dostávali poznámky lebo nemali úbor na telesnú no nikto sa ich nespýtal prečo. Nechceli sa vyzliecť pred inými lebo zakrývali modriny, no počuli len výsmech a nadávky- vraj sú divní. Pýtam sa- kde sú , a čo robia naše skvelé spravodlivé inštitúcie a úrady, keď sa dejú takéto veci ? Prečo všetci riešia dôsledky, no nepátrajú po dôvodoch ? Prečo nikto nereagoval na sťažnosti od susedov ? Zdá sa to nemožné ? Mne by sa zdalo, no to by som nemohla každý deň vidieť tento obraz.

Ľudia začínajú prikladať význam veciam, ktoré by v našich životoch mali byť až na druhom mieste. Viac ľudí sa zaujíma o to, ktorá celebrita urobila škandál, kto má plastiku, kto je ako oblečený a riadia sa módnou políciou. Riešime globálne oteplovanie, nové mobily, hypotéky, autá, zábavu. Ja viem, všetko toto je dôležitá a nevyhnutná súčasť našich životov. Ale primárna vec celej tejto spoločnosti je rodina. Rodina je základ. Rodina má byť fungujúca jednotka celého ľudstva. Ak neplní svoje funkcie a uberá sa smerom kedy dehonestuje jej význam, je zbytočná a častokrát nebezpečná. Potom v dôsledku tohto celého vzniká mnoho konfliktov a problémov, ktoré by ani nemuseli byť. Keby sa ľudia neuzatvárali do škatulky bezmyselných predsudkov, zákonov a noriem, všetko by mohlo vyzerať inak. Minimálne z môjho príkladného príbehu, by mohlo vzniknúť niečo iné.....

Keby úrady zasiahli...skôr ako vtedy, keď ešte v podstate malé dieťa, má v spoločnosti status- zločinec...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?