Každý deň si hovorím- odzajtra chudnem. Nejem. Ale už určite !

Autor: Klára Behúňová | 10.10.2013 o 21:54 | (upravené 10.10.2013 o 22:28) Karma článku: 4,62 | Prečítané:  660x

Poznáte to ? Úprimné odhodlanie, plány, jedálničky, cviky a hlavne- obrovská motivácia. Zaspávanie večer s tým, že od zajtra natvrdo začnem. Zdravé, jemné raňajky, na obed šalátik a po siedmej nejesť. Áno, áno...až dovtedy pokým si niekto pri Vás neotvorí balíček čipsov, alebo neprejdete okolo fastfoodu.....

Momentálne ležím za notebookom, pomaly končiac svoj plán na tento týždeň. Diétny plán. Znie to až smiešne a komicky pretože je to asi miliónty plán za posledné obdobie. Začína to rovnako- motivácia a hlas svedomia "tentokrát už naozaj". Ale niekedy sa to prosto nedá. Vždy sa niekde vnútri každého človeka ozýva milučký hlas nepriateľa ako hovorí "nabudúce" , "posledný krát" ....."už iba jednu chrumku" alebo "za polhodinku idem cvičiť, ešte je len pol deviatej večer".

Neviem prečo majú ľudia sklony zhrešiť vždy keď majú príležitosť. Asi je to jedno zo základov ľudských poznaní, možno nejaký trest alebo proste úloha človeka na tomto svete je- ovládanie sa. Možno. Rozhodne mne táto etapa ľudského "cieľa" teda vôbec nič nehovorí. Všetci máme občas sklony spraviť niečo čo už vopred vieme že by sme nemali. Teraz konkrétne jedlo....

Dnes idem opäť zaspávať so skvelým plánom na začatie dňa. Biely jogurt, cereálie a povinne na pitie vodu s cintrónom. Potom niekde na obed zdravý šalátik, nejaká jemná večera a večer fitko. V chladničke mám nachystané raňajky ktoré som si pripravila už dnes, aby som ráno pred školou nestresovala. Nachystala som si veci na cvičenie, fľašu na vodu a stravný lístok. Na tapete v mobile mám vycapené- "Klára mysli na svoj plán". Pod tým v zátvorke všetko čo mám dodržiavať. Žiadne sladkosti miliónkrát za deň, najesť sa normálne ráno, na obed aj večer, a nejesť pomedzi to hocijaké hlúposti. Povinne 70 brušákov a pár cvikov ktoré mám už na nástenke visiace mesiac. Ráno vstanem, namaľujem sa, oblečiem sa a pôjdem s kľudom do školy. Zajtra ma čaká veľký deň, idem ZAČAŤ.

Všetko to znie super a teším sa. Ale to by som sa nemohla pozrieť okolo seba.....Jem chlebík vo vajičku so syrokrémom a s kečupom, zapíjam to colou, na nočnom stolíku položený koláčik a v chladničke ešte môj milovaný hermelín. Viem, že dnes padnú za obeť. Veď predsa- začínam až odzajtra nie ? Jasné. Takých začiatkov už bolo. Nechcem sa dopredu podceňovať, tentokrát si fakt verím. ALE. Vždy je nejaké ale tak sa k tomu dostanem aj teraz. Takýchto začiatkov mám už pomerne dosť za sebou. Dopadlo to asi nasledovne: moje vopred nachystané skvelé zdravé raňajky som si v tom zhone zabudla, o vode ani nehovorím. Lístky aj veci na cvičenie ostali ležať tam kde som ich večer položila a ráno som sa ledva stihla ako-tak dať dokopy. Ráno pri škole v našom malom obchodíku som si v zhone kúpila tradičnú desiatu- buď rožky s bambinom, alebo sladké čokoládovo- pudingové koláčiky. Áno prečo nie, je to dokonalé. Hlavne tá presladená kofola za tým a cez prestávku ešte kávička z automatu a k tomu veľká karamelová čokoláda. Zo školy som bežala do roboty, a tak som si len rýchlo po ceste kúpila bagetu. Po štyroch hodinách za pokladňou kde brigádujem som už volala kamoške "priď po mňa a dones mi jesť" . A tak som si zas večer ľahla do postele a uvedomila som si "hups, tak dnes to fakt nevyšlo". A čo teraz ? Idem si zacvičiť ? A načo. Aj tak som jedla....

Mám ešte druhú verziu plnenia mojich plánov. Táto verzia je pomaly častejšia ako tá prvá. Ráno stíham, vezmem si biely jogurt a musli. Vodu si kúpim po ceste a stravný lístok mám v peňaženke. Veci na cvičenie v kabelke a odhodlaná začínam svoj "prvý" deň. Jasné. Ráno sa trápim v škole nad zlým bielym jogurtom, keď okolo mňa má každý rožok s niečim čo nenormálne vonia. Nevadí. Dodržujem plán. Ako chuťovku mám musli. Mňam. "Mňam". Odhodlane vyjdem zo školy s cieľom ísť na šalát. Ale prečo si po ceste nesadnúť ešte na kávičku a na cigaretku ? Tak idem. Prekecám s babami hodinu a pol a uvedomím si "do pekla som hladná". A tak z našej milovanej kaviarne vybehnem len cez cestu a kúpim si v stánku žemľu so šunkou a zeleninou. Chalan sa ma pýta "aj s tatarkou?" a ja mu hovorím "...noo...(nie Klára, NIE! ) ...tak môže byť..." a je to tu...žemľa je zjedená, posilka zavretá a večer si ľahám do postele s pocitom "tak odzajtra..."

Chcem tým všetkým len povedať a zároveň sa spýtať ....Čo mám preboha robiť aby som konečne začala ? Som na svete jediná ? Motivácia a odhodlanie mi nechýbajú...len mám stále pocit, že nemám na to čas a priestor...aj keď to je asi hlúpa výhovorka :P

Neviem kto a kde vynašiel spojenie "odzajtra začnem" ale je prekliate. Tak Vám aspoň všetkým želám, aby ste takéto situácie zvládali úplne inak ako ja....a môžte mi poradiť, ako to dosiahnuť, aby som si už nikdy nepovedala "zajtra" ......:)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?