Zatváram brány detstva

Autor: Klára Behúňová | 17.11.2013 o 20:43 | Karma článku: 5,43 | Prečítané:  219x

keď som prišlá na gymnázium, a ako prváčka som vzhliadala ku štvrtákom, priala som si aby som už aj ja bola tá najstaršia. Tá, ktorú budú tí mladší brať za dospelú. Za určitý svoj vzor. A už je to tu....

V deň mojich imatrikulácií, keď som kráčala domov s burizónmi vo vlasoch, s tvárou pomaľovanou červeným rúžom a v bielom laboratórnom plášti, veselo si kráčajúc so spolužiačkami, som si predstavovala, aké to bude za 4 roky, keď MY budeme tí, ktorí budú na škole "doma". Keď MY budeme krstiť nových prvákov. Keď budeme natáčať únos a pečatenie triednej knihy, nacvičovať program na stužkovú a hrdo si potom tú malú zelenú stužtičku nosiť na bunde. Tešila som sa, no vždy som sa bála - čo keď to bude tak pekné, že mi začne byť smutno ? Jasné dalo sa to čakať, veď to je podľa mňa najkrajšie obdobie v živote študenta na strednej škole.

Dnes je nedeľa, a presne takto o dva týždne budem mať po stužkovej. Moje vysnívané obdobie prišlo. Šaty mám už v skrini, pomaly sa črtá program, intro je natočené a ja riešim aký budem mať účes, nechty a všetky tieto vecičky. Dnes som písala príhovor pre rodičov, na stužkovú. Mala som slzy v očiach. Pozrela som si približne ako majú také príhovory vyzerať. No keď som si každý jeden prečítala, bol nudný, dlhý a príliš konzervatívny. Snažila som sa to nejak tak podľa toho asi napísať, no nešlo mi to. A tak som skúsila taktiku číslo dva - písať čo mi napadne, zo srdca. Mala som to napísané za 10 minút, a keď som si to následne prečítala, uvedomila som si, že po napísaní a prečítaní úplnej a krásnej pravdy o našich rodičoch, nebudem asi schopná predniesť to bez sĺz. A prečo ?

Pretože som síce vstúpila do dospelosti a budem to čítať v podstate na najkrajšej udalosti v mojom doterajšom živote, ale ten príhovor nie je len ďakovný. Je to ako keby taká bodka. Bodka za všetkým bezstarostným a detským.

Preto som si dnes uvedomila, že to síce bude udalosť na ktorú sa všetci tešíme, chceme sa tam zabaviť, a chceme si to užiť, ale určite sa nezaobíde bez sĺz. Mám zimomriavky pri predstave, že aj ja už budem mať o chvíľu stužkovú za sebou. Zatváram brány plánovania programu, vyhýbania sa písomkám, nadávaniu na krátke prestávky a nerobením si domácich úloh. Zatváram ju, pretože ma čaká zodpovednosť, akú som doteraz ešte nezažila. Presne tento rok, a presne od mojej stužkovej, sa začne tvrdá práca ktorá je potrebná na splnenie mojich snov. Pretože chcem byť šťastná. Mám ešte dva týždne. Dva úplne úžasné týždne s mojimi spolužiakmi, plné smiechu a šťastných sĺz pri nacvičovaní. A potom to krásne zakončenie. Nechcem povedať, že potom sa už nemám na to tešiť. Ale jedna kapitola sa mi uzavrie. A ja si strašne prajem, aby tá noc, s mojou 4.A , bola nekonečná.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?