Ráno po taliansky

Autor: Klára Behúňová | 7.1.2014 o 9:40 | (upravené 7.1.2014 o 10:05) Karma článku: 6,29 | Prečítané:  314x

Spala som. Skôr tak driemala, vnímala som mäkký vankúš a teplú perinu v ktorej som bola zvinutá ako bábätko. Trochu som cítila vôňu chlebíka na masle, zdola, z kuchyne. Každý môj pohyb alebo "napravenie" mojej polohy ma stálo veľa úsilia no vychutnávala som si to so slasťou. Mohla som ležať v posteli a užívať si pocit nekonečnej slobody a pohody. Potom ma zobudilo húkanie požiarnickeho auta...

Išlo ma poraziť keď som pootvorila oko a cez tú malú škárku som videla ako mi môj malý brat jazdí z hasičským autom po mojej posteli a nohách, ktoré pri tom mimochodom neskutočne otrasne húka. Piskľavo, tvrdohlavo a neodbytne, mala som pocit že nikdy neprestane. Ale prestalo. Fu, našťastie...

Zas...! "Matúško choď s tým autom dole za maminkou !". Išiel, ale bolo to aj tak zbytočné keďže som sa nahnevala tak, že som sa úplne prebrala a o zaspatí už nebolo ani chýru ani slychu. Bola som pripravená na "krásne" ráno. Bola som v úplnej depke, nahnevaná a sklamaná. Bola som taká rozľútostená keď aj to ráno ktoré mám raz za čas a nikam nevstávam, aj to mi musí niekto pokaziť. A ešte aj tým hnusným zvukom požiarnickeho auta. Šla som dole, veď spánok už mám vyriešený...

Mýlila som sa, nebol to chlebík na masle, ale vianočka. Na stole tri džemy, jeden zatvorený, jeden jahodový z obchodu, ten jedli všetci a jeden od babky. Kyslý, ale mamina ho jedla. Maslo. Mlieko v sklenenom džbáne a granko v miske položené pri ňom. Čerstvé bagety v košíku. Na tácke šunka, saláma, syr, zelenina. V kychyni za stolom, kde bežne sedávame štyria a aj to len raz za čas, teraz sedeli deviati ľudia. Rodina. Sestra z Prahy s priateľom, babička z Piešťan a  nenormálny hluk a zmätok. Rádio hučalo 22 dní od Mira Žbirku a nikoho z nich nenapadlo stíšiť ho, aby sa nemuseli tak prekrikovať. Matúško za ten svoj kratučký štvorročný život asi nezažil idylickejšie ráno. Ja hej. Ale na ňom sa to odzrkadlilo nekonečnou energiou a chuťou robiť zle. A kričať. Mamina kričala po ňom, nech nekričí a neskáče. Po mamine kričal môj starší brat, nech mu podá ešte jedno mlieko, po ňom kričala moja sestra, nech jej podá nožík, babička sa hrala s malým tak kričali spolu a .....kričali všetci. Deviati ľudia plus rádio. Rozdiel medzi nimi bol akurát ten, že rádio som mohla vypnúť. Ale nespravila som to, chvíľu som rozospato stála vo dverách a premýšľala, kde som zohnala takú veľkú, hlučnú, taliansku rodinu. Všimla si ma mamča "dobré ráno, poď sa najesť" . Zrazu všetko na chvíľu zastalo, každý pozrel na mňa a s úsmevom pretkaným láskou mi zaželali "dobré ráno". Všetci.

A ja som vtedy pochopila, že toto ráno a tento deň, nemôže byť zlý. Lebo som s nimi. S mojou veľkou, hlučnou ale milujúcou rodinou. :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?