Tmavé mesto plné svetiel,
malá láska plná hesiel.
Leží pri nej, nahlas dýcha,
jeho telo a jej pýcha.
Keď sa pozrie na tie dlane,
kde má krásne napísané,
chcem ťa s nimi doviezť tam,
kde nezabrániš ozvenám.
Jedna ruka - na jej hrudi,
to nie je o tom že sa nudí,
ťahá ju tam malý sen,
daj si víno a poď sem.
Povedali jeho oči,
a ústami po nej skočil.
Dravo ako hladný vlk,
a už bolo počuť zvuk,
malej, nežnej obety,
vsunula ju do vety:
"Láska nerob, poďme spať"
a on ostal nemo stáť.
V jeho očiach malá zloba,
skúsila to zas a znova.
Ona ticho pije biele,
a on sa pritom milo smeje,
necháva ho hrať sa s vlasmi,
potom povie "Poď a zhasni".