Prostitútka

Autor: Klára Behúňová | 14.1.2014 o 22:15 | (upravené 14.1.2014 o 22:52) Karma článku: 5,50 | Prečítané:  525x

Taká bolesť a sťahujúca úzkosť v hrudi akú už dávno nemala. Ležala a pozerala každú sekundu na mobil dúfajúc, že zasvieti displej. Nezasvietil. Ani teraz, ani za 5 minút, ani za hodinu. Veď čo čaká ? Určite už spí. Iba ona je hore. Ona a pár jej kolegýň...

Nikdy nevedela prečo sa ocitla tam, kde je. Napríklad dnes. Zatuchnutá izba v starom hoteli, kde ešte driemu zvyšky dávnej minulosti, keď bol najvychýrenejší v širokom okolí. Luxus, noblesa a dôstojnosť ho rokmi opúšťala presne ako ju, keď si jej telo kupovali čoraz horší ľudia, presne ako túto izbu. Prirovnala sa k nej...pomaly a s bledou tvárou pozrela do malého zrkadla posiateho čiernymi škvrnami. Videla kedysi krásnu, žiadanú a nevinnú dievčinu s plavými kučeravými vlasmi. Tak trochu plachú, ale len pred citmi. Bola však dôvtipná a sebavedomá,  ironická no úprimná, no vždy sama. Preto hľadala spoločnosť druhých. Starostlivosť. Všímavosť. Aj lásku. Postupom času už nevedela rozoznať, kto si ju kupuje a kto dobýva. Dôsledkom toho, tu teraz, keď na digitálnych rádio-hodinách bliká 3:26, sedí s rozmazanou špirálou, roztrhnutými silonkami v krátkej ružovej minisukni ktorú nenávidí. No najlepšie zarába....tá minisukňa. Ružová. A veľmi krátka. Počuje vŕzgajúce postele z vedľajších izieb ktoré okupujú jej kolegyne. Sú hrdé na to, akú majú cenu. Aj ona je. Presnejšie - bola.

Cíti pach potu, starých perín, plesnivých stien a sexu. Nemôže ten dôverný smrad už cítiť ani sekundu, podíde k oknu, chce ho otvoriť, no ono sa bráni. Na rukách jej ostali špinavé kusy farby z okenice ktorú nasilu ťahala smerom k nej. Zapálila si cigaretu. Bože, aký paradox. Keď niekto radšej cíti ten otrasný dym, ako izbu v ktorej sedí. Vydýchla malý obláčik dymu a zaštípali ju oči. Vyšla jej slza. Tak ako každú noc po drsnom okupovaní si jej tela cudzími chlapmi. Z ulice, z kamióna, alebo len tak, z klubu. Pootočila sa a zrakom zastala na nahom spiacom mužovi, spokojne si odfukujúc zatiaľ čo jeho žena s deťmi si myslia že je na služobnej ceste. On je vo vedľajšom meste a platí si štetku. Úbožiak, povedala si. Vstala a išla do sprchy, kde zo seba zhodila zvyšky potrhaného oblečenia, poznačeného libidom jej zákazníka. Chvílu stála nad umývadlom. Začala plakať. Vždy plakala, no dnes nevedela prestať ani po tom, čo sa pozrela na kôpku peňazí ležiacich na zemi vedľa jej podprsenky. Už ju to neupokojovalo. Už ju to ani nemiatlo. Desilo ju to. Ten chlap, to oblečenie, tie staré špinavé kachličky, zamastené zrkadlo, strapaté vlasy, rozmazaný make-up. Jej špinavé telo. Jej život.

Rýchlosťou, ktorou samú seba prekvapila, vybehla z kúpeľne do izby, obliekla si košeľu ležiacu na zemi, minisukňu a vysoké opätky ktoré nenávidela. Zobrala si kabelku a zmizla. Bežala cez park, kde pomedzi stromy videla, že sa rozvidnieva. Vedela, že bola zaplatená do desiatej do rána. Ten chlap sa bude sťažovať. Keď to zistí šéf, zmláti ju viac ako keď minule prišla za klientom neskoro. Mesiac chodila s modrinami na krku. Nemôže sa vrátiť. Ani do práce, ani do hotela, ani domov. Musí ísť preč. Bežala strmhlavo a cez slzy nevidela na cestu. Išla len po pamäti. Prišla až na stanicu, kde v spoločnosti bezdomovcov stála pri automate a nemotorne doň hádzala mince na kávu. Zrazu sa ozval hlas staničnej sprievodkyne. Prichádza vlak. Na druhom nástupišti. Nečakala, bežala tam. Sadla si do vlaku, kde sa schúlená do klbka ukryla na záchode. Nevedela kam ide, za kým, a prečo. Mala len tú ružovú minisukňu, košeľu toho ženatého kumpána a peniaze za poslednú noc...Zaspala...

 

Pokračovanie nabudúce :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?