Nymfomanka

Autor: Klára Behúňová | 19.1.2014 o 16:02 | (upravené 19.1.2014 o 16:41) Karma článku: 4,69 | Prečítané:  701x

Včera som bola v kine. V novej kinosále. Rozhodla som sa že chcem vidieť Nymfomanku, že to bude určite dobrý film a ak nie, vynahradím si to aspoň pukancami a colou. A milujem "kinovú" atmosféru, tak som sa dosť tešila. A v kine som nebola už celú večnosť.  Hneď na úvod, keď si k nám prisadla partička ľudí vo veku tak okolo 35 rokov, som začala strácať trpezlivosť. Členka tohto ich už aj tak dosť hlučného "klubu" napredovala míľovými krokmi. V blbých rečiach a v kričaní. O hlasnom a protivnom smiechu ani nehovorím.

Snažila som sa sústrediť na reklamy. Po zhasnutí svetiel, väčšinou ľudia stíchnu. Je to taká davová psychóza, aj keď možno niektorých tie reklamy nebavia. Všetci sú prosto ticho. Je zhasnuté a začínajú sa jesť pukance. Sem - tam ešte zaznie zvuk slamky predierajúcej sa cez plastový kryt na pohári, smrkanie, tiché napomínanie svojho spoločníka "vypni si mobil" alebo prichádzajú poslední nadšenci ktorí si v rýchlosti sadnú len na kraj. Aby nezavadzali iným. Všetci pozerajú na plátno a očakávajú kedy skončia reklamy a pôjde film, ktorý si vybrali. Ja som sledovala. Pri tej príležitosti mám aj pár tipov na filmy ktoré by som chcela vidieť.

Slečna pri nás, držiteľka hlavnej ceny za "rušiteľa členov kinosály", celý čas neprestajne komentovala všetko čo zbadala. Ako Alica v krajine zázrakov. Potom sa snažila šepkať, čo sa jej nedarilo, tak sa na to rovno vykašľala a začala nahlas rozprávať. Veď prečo nie. Poznáte to, keď ide niečo vtipné, zasmejú sa spoločne všetci diváci. Väčšinou. Niektorí pre to že im to je smiešne, iní pre už vyššie spomínanú davovú psychózu. Tak to proste v kine chodí. Tak to proste je. A keď sa nezasmejete, ste ticho. Ona tomu nerozumela. Slečna jednoducho ignorovala spoločenský kódex a veselo si pišťala svoje asi takto "čooo ?? Prečo sa všetci smejú ? Nechápem, nechápem, čakaj, Maťo vysvetli mi to ja nechápem" . Šepkajúc jej to prisediaci trpezlivo vysvetlil. Asi pol minúty bolo ticho, po ktorom nasledoval asi dvojminútový neprestajný smiech. Nevadí, že už reklamovali drámu, na ktorej vtipné nebolo nič. Ona si to nevšimla. Ale - hovorila som si - pokoj, začne film a sklapne.

Film začal. Po pár úvodných záberoch a prvom dialógu v angličtine sa Slečna opýtala "oooo bože a to je s titulkami ? To bude tak celý film ?" . Hovorím si "nie, ty krava, iba prvých 10 minút". Pardón za výraz, bolo to na nevydržanie. Potom sa chvíľu odmlčala, keď už zozadu padali pripomienky, či by stíchla a pozerala. Tak stíchla. Síce som sa prvú polhodinu musela sústrediť na to, aby som nepočúvala len jej chrúmanie čipsov, ale nejak som to prekonala. Potom prišla prvá erotická scéna. Všetci ľudia, ktorí tam prišli, rátali aspoň približne s tým, že film Nymfomanka je založený na erotike a sexe. Vyplýva to už z názvu, čo priemerne inteligentný človek pochopí. Aspoň som si to myslela. Slečna sa však znechutene zatvárila, zakryla si oči a ticho sa smiala. Nikto si však nemohol nevšimnúť, ako sa natriasa na tom sedadle. Proste zle. Takto to pokračovalo celý film, sem - tam padli poznámky, že si nestihla prečítať vetu, potom blikala mobilom, potom šla na WC. Šla mi poriadne na nervy, a nielen mne, všetkým okolo.

Popravde, ani pukance ani cola mi nejak nedopomohli k nejakému umeleckému zážitku v ktorý som tak dúfala. Nielen že mi pobyt v našej novej kinosále spríjemňovala Slečna, ale film bol.....povedzme zaujímavý, až zvláštny. V prvom rade, bol to len prvý diel, a tak dej a príbeh ostáva stále otvorený. Samotný nápad určite nie je zlý. Moja sčasti umelecká duša nejak pochopila, čo tým chcel básnik povedať, no asi 5-6 ľudí odišlo v polovici. Je pravda, že to bolo ťažké na sústredenie sa. Boli tam miesta, ktoré som nevedela prekonať bez toho, aby som si nezívla alebo aby som sa nepristihla že nevnímam. Aj dej bol trochu ťažký na spracovanie a hlavne to bolo zvláštne. Herci, prostredie, hudba, jazyk a slová akými hovorili. Niektoré pasáže boli zas úžasne prepojené, vymyslené, založené na detailoch a porovnávaní skutočného s neskutočným, reálnosť s fantáziou. Malé čriepky z tohto filmu vôbec nie sú na zahodenie. Ale ako celok ? Nepútavé, dlhé, miestami náročné, miestami jednoduché. Keďže príbeh je rozdelený na dva filmy, zaujímalo by ma, koľko ľudí prinúti tento prvý, pozrieť si pokračovanie. Ja váham.

Po skončení Nymfomanky a rozsvietení svetiel sa všetci začali obliekať. Tak, ako vždy. Slečna poznamenala "konečne sa to skončilo, toľko nechutnosti pokope som ešte nevidela" . A ja som v tej chvíli s prvou časťou jej vety celkom súhlasila. A teraz si s radosťou môžem čítať Pani Dallowayovú. Napríklad také Hodiny, to je film ktorý stojí za pozretie. A takých je dnes už čoraz menej.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?