Zatváram brány detstva

Autor: Klára Behúňová | 17.11.2013 o 20:43 | Karma článku: 5,43 | Prečítané:  230x

keď som prišlá na gymnázium, a ako prváčka som vzhliadala ku štvrtákom, priala som si aby som už aj ja bola tá najstaršia. Tá, ktorú budú tí mladší brať za dospelú. Za určitý svoj vzor. A už je to tu....

V deň mojich imatrikulácií, keď som kráčala domov s burizónmi vo vlasoch, s tvárou pomaľovanou červeným rúžom a v bielom laboratórnom plášti, veselo si kráčajúc so spolužiačkami, som si predstavovala, aké to bude za 4 roky, keď MY budeme tí, ktorí budú na škole "doma". Keď MY budeme krstiť nových prvákov. Keď budeme natáčať únos a pečatenie triednej knihy, nacvičovať program na stužkovú a hrdo si potom tú malú zelenú stužtičku nosiť na bunde. Tešila som sa, no vždy som sa bála - čo keď to bude tak pekné, že mi začne byť smutno ? Jasné dalo sa to čakať, veď to je podľa mňa najkrajšie obdobie v živote študenta na strednej škole.

Dnes je nedeľa, a presne takto o dva týždne budem mať po stužkovej. Moje vysnívané obdobie prišlo. Šaty mám už v skrini, pomaly sa črtá program, intro je natočené a ja riešim aký budem mať účes, nechty a všetky tieto vecičky. Dnes som písala príhovor pre rodičov, na stužkovú. Mala som slzy v očiach. Pozrela som si približne ako majú také príhovory vyzerať. No keď som si každý jeden prečítala, bol nudný, dlhý a príliš konzervatívny. Snažila som sa to nejak tak podľa toho asi napísať, no nešlo mi to. A tak som skúsila taktiku číslo dva - písať čo mi napadne, zo srdca. Mala som to napísané za 10 minút, a keď som si to následne prečítala, uvedomila som si, že po napísaní a prečítaní úplnej a krásnej pravdy o našich rodičoch, nebudem asi schopná predniesť to bez sĺz. A prečo ?

Pretože som síce vstúpila do dospelosti a budem to čítať v podstate na najkrajšej udalosti v mojom doterajšom živote, ale ten príhovor nie je len ďakovný. Je to ako keby taká bodka. Bodka za všetkým bezstarostným a detským.

Preto som si dnes uvedomila, že to síce bude udalosť na ktorú sa všetci tešíme, chceme sa tam zabaviť, a chceme si to užiť, ale určite sa nezaobíde bez sĺz. Mám zimomriavky pri predstave, že aj ja už budem mať o chvíľu stužkovú za sebou. Zatváram brány plánovania programu, vyhýbania sa písomkám, nadávaniu na krátke prestávky a nerobením si domácich úloh. Zatváram ju, pretože ma čaká zodpovednosť, akú som doteraz ešte nezažila. Presne tento rok, a presne od mojej stužkovej, sa začne tvrdá práca ktorá je potrebná na splnenie mojich snov. Pretože chcem byť šťastná. Mám ešte dva týždne. Dva úplne úžasné týždne s mojimi spolužiakmi, plné smiechu a šťastných sĺz pri nacvičovaní. A potom to krásne zakončenie. Nechcem povedať, že potom sa už nemám na to tešiť. Ale jedna kapitola sa mi uzavrie. A ja si strašne prajem, aby tá noc, s mojou 4.A , bola nekonečná.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Minúta po minúte: Mexiko ničí ďalšie zemetrasenie, má už 248 obetí

Zabíjali padajúce budovy, medzi obeťami sú aj deti.

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.


Už ste čítali?